Kraskovo
Kľukatá cestička Slovenským Rudohorím nás privedie do neďalekého Kraskova. Najstaršia písomná správa pochádza z roku 1298. Osadu založili talianski banskí kolonisti, ktorých pozval v 13 storočí kaločský a arcibiskup Štefan. V 16.storočí dedinu vypálili Turci.
Zaujímavosti
- Kostolík predstavuje dominantu obce i krajiny a súčasne jednu znajhodnotnejších ukážok stredovekého nástenného maliarstva na Slovensku.
Ranogotický kostol pochádzajúci z 13. storočia stojí na vŕšku zadedinou. V 15. storočí bol opevnený múrom a prestavaný. V 16. storočí ho poškodili Turci. V 18. storočí bol zastrešený a v 19.storočí boli zväčšené oblúky. V 20. storočí bol kostol rekonštruovaný.
V roku 1983 boli pod súčasnou stavbou objavené základy o niečo menšejstaršej stavby datovanej do 3. štvrtiny 13. storočia.
Kostol je jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria,s pristavanou sakristiou a pristavanou predsieňou. V presbytériusa nachádza združené gotické okno s trojlístkovou kružbou a ružicou. Gotický sedlový portál vedúci z presbytéria do sakristie pochádza z 15. storočia. V lodi sa nachádza drevený kazetový strops ľudovou maľbou z 18. storočia.
Vonkajšie rozmery stavby sú 12 x 10 m (loď) a 6,9 x 6,1 m (presbytérium).
Napriek datovaniu súčasnej stavby do prvej polovice 14. storočia tu nájdemeešte viacero románskych prvkov. Ide o okná neskororománskeho tvaru či víťazný oblúk bez typicky gotického zalomenia.
Hodnotná je aj jednoduchá kamenná krstiteľnica z 13. storočia.
Napriek datovaniu súčasnej stavby do prvej polovice 14. storočia tu nájdeme ešte viacero románskych prvkov. Ide o okná neskororománskeho tvaru či víťazný oblúk bez typicky gotického zalomenia.
Interiér kostolíka zdobia gotické fresky datované do dvoch časovo blízkych etáp v období 60. až 80. rokov 14. storočia. Zachovali sa navšetkých plochách presbytéria, víťaznom oblúku a severnej stene lode.
Do prvej etapy majú patriť maľby Oplakávanie a dvojica svätíc - sv. Anny a sv. Heleny na severnej stene lode. Na stenách sú stredoveké nástenné maľbyvytvorené dvoma dielňami, a to Majstra ochtinského presbytériaa Majstra krakovských malieb.
Na severnej stene lode nájdeme rozsiahlu ladislavskú legendu a výjav Klaňania sa troch kráľov.
Na víťaznom oblúku zo stranylode sa nachádza monumentálna scéna Zvestovania Panne Márii, so symbolmi starca, dieťaťa a holubice, doplnený po stranách obrazom Panny Márie ochrankyne a známym zobrazením archanjela Michala vážiaceho duše. Scéna symbolizuje posledný súd. Na špalete oblúka sú tradične zobrazení starozákonní proroci.
Na stenách presbytéria sú vidíme po šesť apoštolov, na východnej stene nad oknom nájdeme Veraikon. V štyroch výsečiach krížovej rebrovej klenby umiestnil maliar Krista v mandorle, symboly evanjelistov a výjav Abrahámovo lono.
Uprostred severnej steny je svätý Peter s kľúčom, Pavol so šabľou a Ondrej, ktorý drží kríž.
Gotický sloh prezentujú dva portály (južný do lode a neskorogotický do sakristie), pôvodná klenba presbytéria či východné okno svätyne s kamennou kružbou.
Na východnej stene presbytéria sa zachovala tradičná maľba sv. Krištofa.
Oltár je renesančný, pochádzajúci zo 17. storočia.
Drevený kazetový strop pochádza z roku 1758 alebo 1768 (údaje v literatúre sa rôznia), pričom zapracované boli aj časti zo staršieho stropu z roku
1562. Drevené zariadenie - západná tribúna, kazateľnica, oltár a patronátna lavica pochádzajú zo 17. storočia a 18. storočia.Za pozornosť stojí zobrazenie tiav, ktoré zrejme maliar nikdy nevidel.
- Pri kostole sa nachádza renesančná zvonica zo 17. storočia, ktorá bola opravená koncom 19. storočia. Zvon pochádza z roku 1820.
V 19. storočí tu žil Ján Krman, člen Učenej spoločnosti malohontskej, písal po slovensky aj latinsky. Od roku 1875 v obci pôsobil Augustus Horislav Škultéty, štúrovský literárny dejateľ, profesor na bratislavskom lýceu, riaditeľ revúckeho gymnázia. Náhrobné kamene J. Krmana a A. H. Škultétyho sa nachádzajú pri kostole na cintoríne.