Kraskovo

Kľukatá cestička Slovenským Rudohorím nás privedie do neďalekého Kraskova. Najstaršia písomná správa pochádza z roku 1298. Osadu založili talianski banskí kolonisti, ktorých pozval v 13 storočí kaločský a arcibiskup Štefan.       V 16.storočí dedinu vypálili Turci.

Zaujímavosti

  •  Kostolík predstavuje dominantu obce i krajiny a súčasne jednu znajhodnotnejších ukážok stredovekého nástenného maliarstva na Slovensku.
  •  Ranogotický kostol pochádzajúci z 13. storočia stojí na vŕšku zadedinou. V 15. storočí bol opevnený múrom a prestavaný. V 16. storočí ho poškodili Turci. V 18. storočí bol zastrešený a v 19.storočí boli zväčšené oblúky. V 20. storočí bol kostol rekonštruovaný.

  • V roku 1983 boli pod súčasnou stavbou objavené základy o niečo menšejstaršej stavby datovanej do 3. štvrtiny 13. storočia.

  •  Kostol je jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria,s pristavanou sakristiou a pristavanou predsieňou. V presbytériusa nachádza združené gotické okno s trojlístkovou kružbou a ružicou. Gotický sedlový portál vedúci z presbytéria do sakristie pochádza z 15. storočia. V lodi sa nachádza drevený kazetový strops ľudovou maľbou z 18. storočia.

  • Vonkajšie rozmery stavby sú 12 x 10 m (loď) a 6,9 x 6,1 m (presbytérium).

  •  Napriek datovaniu súčasnej stavby do prvej polovice 14. storočia tu nájdemeešte viacero románskych prvkov. Ide o okná neskororománskeho tvaru či víťazný oblúk bez typicky gotického zalomenia.

  • Hodnotná je aj jednoduchá kamenná krstiteľnica z 13. storočia.

  • Napriek datovaniu súčasnej stavby do prvej polovice 14. storočia tu nájdeme ešte viacero románskych prvkov. Ide o okná neskororománskeho tvaru či víťazný oblúk bez typicky gotického zalomenia.

  • Interiér kostolíka zdobia gotické fresky datované do dvoch časovo blízkych etáp v období 60. až 80. rokov 14. storočia. Zachovali sa navšetkých plochách presbytéria, víťaznom oblúku a severnej stene lode. 

  • Do prvej etapy majú patriť maľby Oplakávanie a dvojica svätíc - sv. Anny a sv. Heleny na severnej stene lode. Na stenách sú stredoveké nástenné maľbyvytvorené dvoma dielňami, a to Majstra ochtinského presbytériaa Majstra krakovských malieb.

  •  Na severnej stene lode nájdeme rozsiahlu ladislavskú legendu a výjav Klaňania sa troch kráľov.

  • Na víťaznom oblúku zo stranylode sa nachádza monumentálna scéna Zvestovania Panne Márii, so symbolmi starca, dieťaťa a holubice, doplnený po stranách obrazom Panny Márie ochrankyne a známym zobrazením archanjela Michala vážiaceho duše. Scéna symbolizuje posledný súd. Na špalete oblúka sú tradične zobrazení starozákonní proroci.

  •  Na stenách presbytéria sú vidíme po šesť apoštolov, na východnej stene nad oknom nájdeme Veraikon. V štyroch výsečiach krížovej rebrovej klenby umiestnil maliar Krista v mandorle, symboly evanjelistov a výjav Abrahámovo lono.

  •  Uprostred severnej steny je svätý Peter s kľúčom, Pavol so šabľou a Ondrej, ktorý drží kríž.

  • Gotický sloh prezentujú dva portály (južný do lode a neskorogotický do sakristie), pôvodná klenba presbytéria či východné okno svätyne s kamennou kružbou.

  • Na východnej stene presbytéria sa zachovala tradičná maľba sv. Krištofa.

  • Oltár je renesančný, pochádzajúci zo 17. storočia.

  • Drevený kazetový strop pochádza z roku 1758 alebo 1768 (údaje v literatúre sa rôznia), pričom zapracované boli aj časti zo staršieho stropu z roku
    1562.  Drevené zariadenie - západná tribúna, kazateľnica, oltár a patronátna lavica pochádzajú zo 17. storočia a 18. storočia.

  • Za pozornosť stojí zobrazenie tiav, ktoré zrejme maliar nikdy nevidel.

  • Pri kostole  sa nachádza renesančná zvonica zo 17. storočia, ktorá bola opravená koncom 19. storočia. Zvon pochádza z roku 1820.


V 19. storočí tu žil Ján Krman, člen Učenej spoločnosti malohontskej, písal po slovensky aj latinsky. Od roku 1875 v obci pôsobil Augustus Horislav Škultéty, štúrovský literárny dejateľ, profesor na bratislavskom lýceu, riaditeľ revúckeho gymnázia. Náhrobné kamene J. Krmana a A. H. Škultétyho sa nachádzajú pri kostole na cintoríne.