Rimavská Baňa

Rimavská Baňa, obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota, je najstaršia osada v okrese. Ako už názov obce napovedá, obec disponuje bohatou baníckou históriou, hoci už niekoľko storočí tu žiadne bane neexistujú. Na kopci nad obcou stojí neskororománsky evanjelický kostol z 13. storočia. Je jeden z najkrajších v Rimavskosobotskom okrese. Je národnou kultúrnou pamiatkou a súčasťou gotickej cesty.

Zaujímavosti:

• Kostolík sa nachádza v opevnenom areáli a predstavuje dodnes dominantu obce a krajiny. Pochádza z 13. storočia a bol goticky prestavaný v 14. a 15. storočí a v 18. storočí obohnaný renesančným múrom. V 18. storočí bol kostol obnovený a bola dobudovaná barokovo-klasicistická veža. Evanjelický kostol, románsko-gotická stavba z konca 13. storočia s hodnotnými freskami zo začiatku 15. storočia.
• Z prvej stavebnej etapy sa zachovali južná a severná stena lode, víťazný oblúk a časť južnej a severnej steny svätyne so zvyškami pätiek pôvodnej klenby. Z detailov ide predovšetkým o podstrešný oblúčikový vlys na južnej a severnej (dokázaný sondov) stene lode a severozápadné nárožie odkryté na severnej fasáde lode. Z obdobia výstavby kostola pochádza aj horná časť (kupa) kamennej krstiteľnice. Svorník klenby svätyne je nesie erb Stibora zo Stiboríc ml., ktorý sa pred rokom 1413 oženil Dorotou z rodu Sechényiovcov, vlastníkmi Rimavskej Bane. 
• V kostole sa zachovali tri gotické portály - do sakristie (okolo roku 1415) a južný i západný portál do lode (okolo r. 1500).
• Najväčšou vzácnosťou interiéru sú stredoveké nástenné maľby zo 14. storočia. Na južnej exteriérovej stene lode sa zachovali zvyšky monumentálnych malieb zobrazujúcich Pannu Máriu Ochrankyňu, archanjela Michala a sv. Krištofa.  V lodi, na severnej stene, sa zachovalo rozsiahle zobrazenie ladislavskej legendy. Fresku namaľovali niekedy okolo roku 1370. Pod ňou, sčasti zakryté tribúnou, sa nachádzajú tri zrejme votívne obrazy z len o niečo mladšieho obdobia. Ide o svätca z kráľovskými znakmi, ktoré odborníci opisujú ako sv. Ľudovíta, sv. Ladislava alebo sv. Imricha. Ešte v stredoveku bola táto freska premaľovaná a doplnená nápisom Salvator Mundi. Vedľajší obraz predstavuje zrejme sv. Alžbetu Uhorskú alebo sv. Helenu.
• Cenný je aj maľovaný kazetový strop z roku 1783 a barokové prvky interiéru.  Gotické maľby pochádzajú z polovice 14. storočia a začiatku 15. storočia. Odkryté boli pri rekonštrukcii v roku 1956.
• V presbytériu sa zachovali na severnej stene výjavy Posledného súdu, na východnej strane víťazného oblúka sa nachádzajú v pomerne dobrom stave fresky sv. Juraja zápasiaceho s drakom (ľavá strana) a sv. Barbory (pravá strana).
• Najstaršou súčasťou je kamenná krstiteľnica z čias jeho výstavby.
• Maľby v presbytériu odkryli až v polovici 50. rokov 20. storočia.
• Z obdobia baroka pochádza okrem tribúny aj drevené vyzerávané trojmiestne stallum (z roku 1695), oltár (r. 1745) a kazateľnica (r. 1747).

V dedine sa narodil Juraj Palkovič, básnik, dramatik, redaktor a profesor na bratislavskom lýceu. Do Rimavskej Bane sa uchýlil aj básnik a spisovateľ Ľudovít Kubáni, keď bol v roku 1867 prepustený zo štátnych služieb. V rokoch 1896 až 1897 tu zbieral materiál český historik Alois Jirásek pre svoju románovú trilógiu Bratstvo.